Národné hospodárstvo
Kedysi dávno v minulosti domáce hospodárstvo zabezpečovalo vykonávanie všetkých prác. V tomto hospodárstve sa realizovala výroba a spotreba podľa požiadaviek uzatvorenej rodiny či kmeňa. Výrobca tu teda bol zároveň i spotrebiteľom. S rozvojom výroby sa rozširovala i špecializácia vo výrobe a výmena tovarov. Výrobca potreboval výrobky iných výrobcov a tak postupne vznikol miestny trh a mestské hospodárstvo.
Postupne tak, ako nové technológie prehlbovali deľbu práce, tak sa postupne vyvinulo trhové hospodárstvo. Miestne trhy sa spojili do celonárodného trhu. Spolu s modernými národmi vznikali národné hospodárstva, t. j. národné ekonomiky.
Národné hospodárstvo tvoria všetky subjekty na území štátu, ktoré vykonávajú ekonomické činnosti.
Národné hospodárstvo každej krajiny tvoria tieto subjekty:
- firmy /výrobné a spotrebné podniky, družstvá a podobne/,
- domácnosti,
- štát /vládne inštitúcie/.
Tieto subjekty sú v rámci deľby práce od seba závislé a navzájom úzko spojené.
Úroveň národného hospodárstva je ovplyvňovaná množstvom faktorov:
- prírodným bohatstvom danej krajiny /nerastné suroviny, pôda, voda, lesy .../,
- národným bohatstvom danej krajiny /štruktúra odvetví, budovy, stroje, zariadenia, teda všetkým tým, čo vytvorili minulé generácie/,
- obyvateľstvom /veková a vzdelanostná štruktúra, skúsenosti, kultúra .../,
- vlastníckymi vzťahmi,
- medzinárodnou spoluprácou.
K hlavným úlohám národného hospodárstva patrí:
- čo najlepšie uspokojovať potreby všetkých občanov štátu,
- ochrana a tvorba životného prostredia,
- zabezpečenie technického, kultúrneho a spoločenského pokroku krajiny.
Každé národné hospodárstvo potreby svojich obyvateľov uspokojuje na rôznej úrovni. A preto sa životná úroveň v rôznych krajinách líši.
Národné hospodárstvo určitej krajiny sa označuje aj pojmom národná ekonomika. Môžeme teda hovoriť o národnom hospodárstve – národnej ekonomike Slovenskej republiky, Maďarskej republiky, či iných krajín. Národná ekonomika Slovenska sa začala budovať na úrovni národného hospodárstva až po vzniku Slovenskej republiky od roku 1993. Dovtedy bola súčasťou iných ekonomických celkov.
Každá krajina však má určité vzťahy s inými krajinami celého sveta. Tieto vzťahy sa nazývajú medzinárodné vzťahy. Môžu byť napr. obchodné, kultúrne, výrobné a podobne. Tak vznikajú vzájomné väzby medzi národnými hospodárstvami rôznych krajín, čo môže vyústiť do určitej formy ekonomickej integrácie.
Pod ekonomickou integráciou rozumieme proces vzájomného zbližovania sa a spájania ekonomík jednotlivých krajín do väčších celkov na základe spoločných cieľov.
Svetové hospodárstvo je súhrn všetkých národných hospodárstiev na svete. Svetové hospodárstvo je výsledkom dlhého historického vývoja.
S ekonomickou integráciou a svetovým hospodárstvom úzko súvisí pojem globalizácia. Pod globalizáciou rozumieme predovšetkým rozvíjanie ekonomických vzťahov v celosvetovom meradle. Prejavuje sa rýchlym rastom svetového obchodu, zvýšením tokov priamych investícií, rastom objemu medzinárodnej produkcie a podobne.
Globálnymi problémami sú tie spoločenské, ekonomické a prírodné problémy, ktoré sa dajú vyriešiť len spoluprácou obyvateľov celého sveta. K takýmto problémom patrí napríklad nedostatok potravín, znečisťovanie životného prostredia, hlad, chudoba, vojny a podobne.
Štruktúra národného hospodárstva
Národné hospodárstva každej krajiny má svoju štruktúru. Najčastejšie sa na sledovanie štruktúry NH používajú tieto hľadiská klasifikácie:
- odvetvová štruktúra,
- sektorová štruktúra,
- štruktúra podľa klasifikácie produkcie,
- územná /regionálna/ štruktúra.
Odvetvová štruktúra
Odvetvie národného hospodárstva tvoria podniky s rovnakým alebo príbuzným zameraním. Na základe tejto podobnosti vznikajú hospodárstve odvetvia, ktoré sa členia na:
- Výrobné odvetvia národného hospodárstva:
priemysel
poľnohospodárstvo
lesné a vodné hospodárstvo
stavebníctvo
nákladná doprava
výrobné služby
- Nevýrobné odvetvia národného hospodárstva
školstvo
kultúra
zdravotníctvo
osobná doprava
peňažníctvo
nevýrobné služby
Sektorová štruktúra
Hospodársky sektor je sféra ekonomickej činnosti, charakterizovaná určitým vývojom, tempom vedecko-technického pokroku, rastom produktivity práce a podobne. Odvetvia národného hospodárstva sa na základe určitých podobných charakteristických znakov zoskupujú do hospodárskych sektorov.
Ekonomiku krajiny možno členiť na:
- primárny sektor
- sekundárny sektor
- terciárny sektor
- kvarciárny sektor.
Primárny sektor – zahŕňa prvovýrobu, ako poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstva, ťažobný priemysel a energetický priemysel.
Tento sektor je najvýznamnejším sektorom. Je preň charakteristické nízke tempo vedecko-technického pokroku, pomalý rast produktivity práce, vysokú investičnú náročnosť a malá ziskovosť. Ide však o odvetvia, ktoré majú rozhodujúci význam pre ďalší rozvoj ekonomiky. Štát mu preto musí venovať zvýšenú pozornosť. Je verejným sektorom.
Sekundárny sektor – zahŕňa spracovateľský priemysel /chemický, textilný, drevospracujúci, potravinársky, hutnícky, strojársky priemysel a pod./ a stavebníctvo.
Tento sektor nadväzuje na primárny sektor. Je zameraný na výrobu hmotných statkov. Je preň charakteristické rýchle tempo zavádzania vedecko-technického pokroku, rastu produktivity práce, rýchla obmena sortimentu vyrábaných výrobkov a vysoká investičná náročnosť.
Terciárny sektor – zahŕňa služby, dopravu a spoje a obchod. Ide o najrýchlejšie sa rozvíjajúci sektor. Je preň typická najnižšia technická úroveň, najnižšia investičná náročnosť. Ďalšími charakteristickými znakmi preň sú rýchle tempo vedecko-technického pokroku, rýchly rast produktivity práce, vysoký rast zamestnanosti.
Kvarciárny sektor – v sebe zahŕňa školstvo, zdravotníctvo, vedu a výskum. Na rozvoji kvarciárneho sektoru sa výrazne podieľa štát. Ide o finančne náročné činnosti. Pre kvarciárny sektor je charakteristická vysoká zamestnanosť.
Štruktúra národného hospodárstva z hľadiska kvalifikácie produkcie
Ide o členenie NH podľa ekonomických činností na základe záväzného európskeho štandardu pre členské krajiny EÚ. Slúži na kategorizáciu produktov /výrobkov, tovarov a služieb/. Začala sa používať pri štatistickom spracovaní. Pre Slovensko sa stala záväznou od roku 1996.
Podľa tejto klasifikácie možno národné hospodárstvo členiť na tieto ekonomické činnosti:
- poľnohospodárska produkcia – poľnohospodárstvo, rybolov a chov rýb, lesníctvo ...
- priemyselná produkcia – napr. potravinárske výrobky, drevo a výrobky z neho, chemické výrobky, stroje a zariadenia ...
- stavebná produkcia – stavebné práce vykonávané pri výstavbe, pri rekonštrukcii a modernizácií a údržbe existujúcich stavieb a stavebné inštalácie
- obchod – veľkoobchod, maloobchod a služby s nimi súvisiace
- doprava a spoje – železničná, cestná, vodná, vzdušná, potrubná a kozmická doprava, služby cestovných kancelárií, prenajímanie dopravných prostriedkov, poštové služby, telekomunikačné služby
- hotelové a reštauračné služby – ubytovacie služby, stravovacie služby
- peňažníctvo a poisťovníctvo – činnosť bánk, poisťovní, iných peňažných inštitúcií, sprostredkovateľské služby
- obchodné služby – reklama, predaj a prenajímanie nehnuteľností, činnosť realitných kancelárií, počítačové služby, podnikateľské poradenstvo, daňové a účtovné poradenstvo ...
- verejná správa – činnosť polície, súdnictva, dohľad nad školskými a zdravotníckymi zariadeniami ...
- školstvo – poskytovanie vzdelávania na všetkých stupňoch + vzdelávanie dospelých
- zdravotníctvo a sociálna starostlivosť – všetky služby poskytované v nemocniciach, ambulanciách lekárov, služby sociálnej starostlivosti, charitatívne služby
- ostatné služby – čistenie odpadových vôd, údržba miest a obcí, rekreačné, športové a kultúrne činnosti, prevádzkovanie rozhlasu a televízie, pohrebné služby, kadernícke, kozmetické služby a pod.
- súkromné domácnosti – všetky služby a činnosti, ktoré v domácnostiach vykonáva najatý domáci personál
Územná štruktúra národného hospodárstva
Národné hospodárstvo každej krajiny možno členiť aj podľa jednotlivých územných celkov. V Slovenskej republike existuje 8 základných územno-správnych celkov /vyššie územné celky – samosprávne kraje/:
- Bratislavský kraj
- Nitriansky kraj
- Trnavský kraj
- Trenčiansky kraj
- Banskobystrický kraj
- Žilinský kraj
- Košický kraj
- Prešovský kraj
Riadenie národného hospodárstva
Národné hospodárstvo predstavuje zložitý systém subjektov (domácnosti, podniky, štát) a vzťahov medzi nimi.
Ak má národné hospodárstvo plniť svoje funkcie, musí byť aj v podmienkach trhovej ekonomiky čiastočne regulované riadiacimi orgánmi.
Stupne riadenia národného hospodárstva
1. Najvyššie orgány:
a/ zákonodarné – Národná rada SR
b/ výkonné – Vláda SR
2. Ústredné inštitúcie:
a/ nezávislé – tu patrí Národná banka Slovenska a súdnictvo
b/ účelové – štatistický úrad a protimonopólny úrad
c/ odvetvové – jednotlivé ministerstvá
d/ špeciálne – napríklad hlavný hygienik, inšpektorát práce
3. Miestne inštitúcie:
a/ všeobecné – štátna správa a miestna samospráva
b/ špeciálne – napr. daňový úrad, úrad životného prostredia
4. podnikový manažment – na úrovni podniku
Štát riadi národné hospodárstvo pomocou právnych noriem (zákonov, nariadení ...). Ich dodržiavanie na všetkých stupňoch riadenia je predpokladom rozvoja národného hospodárstva. Efektívne fungovanie národného hospodárstva štát zabezpečuje konkrétnou hospodárskou politikou. Hospodárska politika predstavuje súhrn nástrojov, metód, cieľov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach národného hospodárstva v danom období.