Podnikateľský plán
Podnikateľský plán
- Starostlivo vypracovaný podnikateľský plán je základom úspechu podnikateľov a podnikových manažérov, ktorý by mal odpovedať na 3 otázky:
1. Kde som ?
2. Kde chcem byť (kam idem) ?
3. Ako sa tam dostanem ?
- Odpoveď na 1. otázku sa týka situácie firmy v súčasnosti, vyžaduje dôkladný rozbor a podnikateľ musí urobiť objektívny pohľad na skutočné postavenie firmy.
- Pri 2. otázke sa stretávame so zámermi podnikateľa v budúcnosti. Vychádza zo súčasnej situácie a stanovuje si ciele do budúcnosti.
- Pri odpovedi na 3. otázku sa podnikateľ zaoberá nástrojmi, spôsobmi a prostriedkami potrebnými na dosiahnutie podnikateľského cieľa.
Z pohľadu druhového členenia môžeme rozlíšiť 3 typy podnikateľských plánov:
1. Zakladateľský podnikateľský plán (podnikateľský zámer)
2. Strategický podnikateľský plán
3. Finančný plán
Obsah podnikateľského plánu
Zhrnutie
V úvodných maximálne 1 až 2 stranách sa má čitateľ stručne dozvedieť najdôležitejšie údaje z podnikateľského zámeru – čo podnikateľ navrhuje, ako to zdôvodňuje a ako to bude realizovať. Pri čítaní „v kocke“ zhrnutých informácií sa každý rozhodne, či ho zámer zaujal a či ho bude podrobnejšie čítať. Zhrnutie sa vypracuje ako posledný krok.
I. Opis firmy
Najskôr si podnikateľ odpovedá na otázku "Kto som?". Prvú kapitolu zameria na predstavenie firmy. Podrobnejšie opíše históriu podniku (pokiaľ existoval) a jeho súčasný stav. Uvedie kto, kedy, kde, s akým názvom a poslaním podnik založil a ako sa podnik vyvíjal. Ak ide o nový podnik, predstaví ho. Uvedie dôvod jeho vzniku, poslanie, právnu formu, vlastníkov firmy, jej umiestnenie, pôvod a veľkosť počiatočného kapitálu a pod.
II. Opis výrobku alebo služieb
V tejto časti sa uvádzajú odpovede na otázky o predmete podnikania "Aká je oblasť podnikania?", "Aký je výrobok (služba)?" U niekoho pôjde o výrobu určitého druhu výrobku, u iného o poskytovanie služieb, prípadne o ich kombináciu. Z podnikateľského zámeru musia byť jasné ciele podnikania. Preto sa konkretizujú ciele ako
- kvalita,
- "dobré" ceny,
- nový technologický postup,
- široký sortiment,
- servis,
- funkcie výrobku,
- prednosti oproti konkurencii,
- rozvoj podniku a pod.
Konkurenčnou výhodou môže byť, ak sú k výrobkom (službám) k dispozícii certifikáty kvality, výsledky analýz, výskumov, odporúčania, vyjadrenie spokojnosti zákazníkov, dôkazy o súlade s požiadavkami noriem alebo o pozitívnom vplyve na životné prostredie atď.
III. Analýza trhu
S istotou je potrebné odpovedať na otázky:
- Aký bude odbyt výrobkov (služieb)?
- Prečo si ľudia budú výrobok kupovať?
Podnikateľ má ako podklady pre budúci dopyt výskum trhu a už pozná svojich potenciálnych zákazníkov a konkurentov.
Opis trhu
Odvetvie, v ktorom bude firma pôsobiť, aké sú trendy jeho rozvoja, tradície a pod.
Zákazníci – potenciálny, perspektívni, súčasní.
Cieľové skupiny – o aké demografické skupiny ide – z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, záujmov, požiadaviek, nákupného správania, územia atď.
Bolo by skvelé vedieť o zákazníkoch:
trhový potenciál = počet potenciálnych zákazníkov x počet nakupovaných výrobkov,
podiel na trhu = percento z počtu zákazníkov, ktorí budú kupovať ponúkaný výrobok a nie výrobok konkurencie.
Konkurencia – informácie o konkurentoch v regióne (tuzemsko, zahraničie), kto sú a kde sídlia, aký veľký je približne ich objem výkonov, ceny, kvalita. Pokiaľ sú známe, uvádzajú sa slabé a silné stránky konkurencie, ako dlho podniká v oblasti, ako predáva a propaguje svoje výrobky a pod. Porovnávajú sa výrobky (služby) z hľadiska kvality, cien, reklamy. Uvádzajú sa pozitíva i negatíva firmy oproti konkurencii, pričom sa kladie dôraz najmä na výhody oproti konkurencii.
IV. Marketing
Táto časť plánu sa často označuje ako "herný plán", taktika alebo spôsob, ktorým sa produkty (služby) dostanú k zákazníkom. Uvádza sa, aký konkrétny druh marketingovej stratégie firma uprednostňuje.
Vo vzťahu k marketingovej stratégii treba prezentovať spôsob marketingového mixu (4P):
Produkt (služba) – podrobný opis ponúkaného sortimentu.
Cena – spôsob tvorby cien pre výrobok (službu).
Distribúcia – opis spôsobu predaja výrobkov, akým distribučným kanálom sa dostanú k zákazníkom.
Propagácia – opis foriem a prostriedkov použitých na oboznámenie zákazníkov s produktom alebo službou.
V prílohách môžu byť ukážky prospektov.
V. Manažment
Budúcich investorov, prípadne banku bude zaujímať, aké majú záruky v kvalite manažmentu. Akú kvalifikáciu, osobné predpoklady a skúsenosti vedenia podniku majú top-manažéri. Súčasne ich bude zaujímať, či možno vytýčené ciele reálne dosiahnuť, či je personálne zabezpečená realizácia zámeru (kvalifikácia a štruktúra zamestnancov). Preto je žiaduce uviesť organizačnú štruktúru firmy, počet zamestnancov, spôsob ich výberu, vzdelávania, ich odmeňovanie a motiváciu.
VI. Realizácia podnikateľského zámeru
V tejto časti treba preukázať, že je predpoklad opísané výrobky materiálne i technicky zabezpečiť a vyrobiť.
Stručný opis:
- charakteru výroby a priestorov, kde výroba bude prebiehať,
- materiálového zabezpečenia, technologického procesu, výrobného zariadenia,
- zabezpečenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov s uvedením dodávateľov, odberateľov,
- v prípade zamerania sa na obchodné služby miesta predaja, formy predaja vrátane sprievodných služieb, zariadenia predajných priestorov.
VII. Finančný plán
Finančný plán je poslednou, veľmi dôležitou časťou podnikateľského zámeru, pretože vychádza z vecných argumentov predchádzajúcich častí. Podnikatelia ho obvykle vypracúvajú v spolupráci s odborníkmi na financie (účtovníkmi, audítormi a pod.). Sú potrebné znalosti z oblasti financovania, investovania, tvorby cien, miezd, finančnej analýzy a účtovníctva.
Požadovanými informáciami do finančného plánu sú
Ak vychádzame z jednoduchého účtovníctva:
- Výkaz o príjmoch a výdavkoch,
- Výkaz o majetku a záväzkoch,
Ak vychádzame z podvojného účtovníctva:
- Výkaz ziskov a strát,
- Súvaha,
- Výkaz cash-flow – výkaz o toku peňazí.
Finančný plán je plánom pre budúcnosť, preto treba v ňom vyjadriť predpokladané finančné toky na 3 až 4 najbližšie roky.
Prílohy
Do príloh je vhodné dať najmä to, čo podporí argumenty všetkých častí podnikového zámeru – výsledky prieskumu, články z tlače, ktoré potvrdzujú potrebu daných výrobkov a služieb, fotografie výrobkov, resp. realizačných priestorov, prospekty výrobkov, cenovú ponuku, marketingové návrhy a pod.
e;� h-u�A�Bone'>Podniky možno členiť a zostavovať z nich príbuzné skupiny, a to na základe rôznych hľadísk. Medzi najčastejšie kritériá patrí klasifikácia podnikov podl'a:
a) konečného výsledku,
b) hospodárskeho odvetvia,
c) vlastníctva,
d) veľkosti,
e) právnej formy.
a) Podniky podľa konečného výsledku
Podniky podľa konečného výsledku možno deliť na:
1) Podniky výrobné, ktoré zhotovujú výrobky. Podľa druhu výrobkov ich možno členiť na:
a) podniky prvovýroby, ktoré získavajú statky priamo z prírody (napr. ropa, uhlie, voda, drevo, piesok a pod.),
b) podniky druhovýroby, ktoré spracúvajú produkty podnikov prvovýroby a vyrábajú buď' investičné statky (stroje, zariadenia), alebo spotrebné statky (potraviny, obuv, televízory).
2) Podniky služieb, ktoré produkujú rozličné druhy služieb, a to:
a) služby verejné: armáda, justícia, súdnictvo, polícia,
b) služby reprodukčné: doprava, opravárenské služby, obchod,
c) služby rozvojové: školstvo, výskum a vývoj, informačné služby, zdravotníctvo a kultúra
b) Podniky podľa hospodárskeho odvetvia
Podľa príslušnosti k hospodárskemu odvetviu možno podniky rozdeliť na:
priemyslu,
poľnohospodárstva,
stavebníctva,
dopravy a spojov,
obchodu,
školstva,
kultúry a podobne.
c) Podniky podľa vlastníctva
Podľa vlastníctva delíme podniky na:
- súkromné,
- verejné,
- podniky so zmiešaným vlastníctvom
podniky so zmiešaným vlastníctvom.
Súkromné podniky sú vo vlastníctve súkromných fyzických alebo právnických osôb a sú najvýznamnejšou skupinou podnikov v trhovej ekonomike.
Verejné podniky sú podniky vo výlučnom vlastníctve štátu alebo obce. Svojou činnosťou pôsobia v špecifických oblastiach sociálnej sféry (školstvo, zdravotníctvo, sociálne zariadenia) a hospodárskej sféry (doprava, ťažba nerastných surovín, vodárne a kanalizácie a pod.). Ich počet a význam klesajú.
Podniky so zmiešaným vlastníctvom majú časť vlastníctva súkromného a časť verejného. Často vznikajú ako dôsledok privatizácie podnikov, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve štátu a v ktorých si štát ponechal určitý vlastnícky podiel.
b) Podniky podľa veľkosti
Podľa veľkosti členíme podniky na:
- malé,
- stredné,
- veľké.
Veľkosť podniku závisí od kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií.
Kvantitatívnymi kritériami sú: počet zamestnancov, veľkosť zisku, obratu, majetku a kapitálu podniku.
Kvalitatívnymi kritériami sú:
- veľkosť podielu podniku na trhu,
- zložitosť organizačnej štruktúry,
- umiestnenie podniku a počet miest, na ktorých podnik vykonáva svoju činnosť, .
- splynutie alebo oddelenie manažérskych a vlastníckych funkcií.
d) Právne formy podnikov
Právne formy podnikov v Slovenskej možno rozdeliť na:
1) Podnik jednotlivca - keď osoba podniká na základe živnostenského oprávnenia (živnostník) alebo na základe osobitných predpisov (napr. lekár, audítor, znalec), alebo vykonáva poľnohospodársku evidovanú činnosť (samostatne hospodáriaci roľník).
2) Obchodné spoločnosti - osobné spoločnosti (verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť), kapitálové spoločnosti (spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť).
3) Družstvo
4) Štátny podnik
5) Podnik zahraničnej osoby