Výrobné podniky a ich činnosť

Základnou ľudskou činnosťou, prostredníctvom ktorej spoločnosť vytvára statky a služby na uspokojenie svojich potrieb sa nazýva výrobná činnosť.

Výrobný podnik je podnik, ktorého činnosť je zameraná na výrobu hmotných statkov priemyselného alebo spotrebného charakteru.

Výroba je činnosť, pri ktorej sa výrobné vstupy – INPUTY menia na výrobné výstupy – OUTPUTY.

Výrobnú činnosť môžeme charakterizovať ako:

• transformačný proces – výrobné vstupy sa transformujú, teda menia na výrobné výstupy – vecná stránka výroby,
• kombinačný proces – výroba je vždy kombináciou výrobných faktorov /práca, pôda, kapitál/ - organizačná stránka výroby,
• reprodukčný proces – výroba v podniku sa neustále opakuje. Ide o neustály kolobeh financovania, investovania, výroby a spotreby – hodnotová stránka výroby.

Každý výrobný podnik má:

• kvantitatívne ciele výroby – zamerané na výrobu dostatočného množstva výrobkov pre spotrebiteľov,
• kvalitatívne ciele výroby – ciele zamerané na produktivitu a hospodárnosť výrobnej činnosti.

Produktivita – PRINCÍP MAXIMA – s danými výrobnými vstupmi dosiahnuť maximálne výrobné výstupy

Hospodárnosť – PRINCÍP MINIMA - dané výrobné výstupy dosiahnuť s minimálnymi výrobnými vstupmi

Každá výrobná činnosť má svoje zákonitosti:

• proporcionálnosť – ide o vyváženosť jednotlivých výrobných operácií tak, aby sa zabezpečila plynulosť výrobného procesu,
• paralelnosť – ide o súbežné vykonávanie výrobných operácií, ktorého cieľom je urýchlenie kolobehu podnikových prostriedkov a skrátenie výrobného procesu,
• rytmickosť – ide o zabezpečenie rovnomerných a pravidelných vstupov do výroby a výstupov z výroby,
• nepretržitosť – ide o zabezpečenie takého priebehu výrobného procesu, ktorý trvá čo najdlhšie.

Výrobu možno členiť z viacerých hľadísk:

podľa výrobného programu:

• základná výroba – výroba takých výrobkov, ktoré patria do hlavného výrobného programu. Ide vlastne o špecializáciu podniku.
• doplnková výroba – ide o výrobu výrobkov, ktoré nepatria do hlavného výrobného programu, ale úzko súvisia s jeho špecializáciou, napríklad výroba športových tašiek v podniku, ktorý vyrába športové odevy. Podnik tak lepšie využíva výrobné kapacity a odpad zo základnej výroby.
• pridružená výroba – ide o výrobu výrobkov, ktoré nesúvisia so špecializáciou podniku.

podľa vzťahu k výrobnému procesu:

• hlavná výroba - zahŕňa všetky činnosti, všetky operácie súvisiace s výrobou základného výrobku. Základný materiál a suroviny sa v tomto procese menia a nadobúdajú inú podobu konečného výrobku.
• pomocná výroba – ide o výrobu výrobkov, ktoré zabezpečujú hlavnú výrobu, sú to rôzne nástroje, prípravky a modely, napr. pri výrobe odevov to môžu byť strihy.
• vedľajšia výroba – zahŕňa výrobu rôznych druhov energií potrebných v hlavnej a pomocnej výrobe.

podľa spojitosti výrobných procesov:

• spojitá výroba – ide o takú výrobnú činnosť, pri ktorej nedochádza k zastaveniu výrobných zariadení počas výrobného procesu, ani k zastaveniu prísunu materiálu,
• nespojitá výroba – výroba, kde dochádza k časovým prestávkam vo výrobnom procese.

podľa hromadnosti výroby:

• hromadná výroba – je typická pre podniky, ktoré vyrábajú jeden alebo málo výrobkov vo veľkom množstve,
• sériová výroba – výroba, kde po určitom čase sa jednotlivé druhy výroby striedajú, napr. výroba áut,
• kusová výroba – výroba, kde z jedného druhu výrobku sa vyrobí len veľmi malé množstvo – jeden až desať kusov.

Na výrobu výrobkov sú potrebné určité vstupy – výrobné faktory, a to:

• elementárne výrobné faktory – práca, pôda, kapitál,
• dispozitívne výrobné faktory – zložky riadenia, ktorých úlohou je zabezpečiť organizačnú stránku výroby - plánovanie, organizovanie, rozhodovanie a kontrola

Výsledkom výrobnej činnosti je výrobok. Výrobok môže mať niekoľko podôb:

• finálny výrobok – výrobok, ktorý priamo uspokojuje ľudské potreby, slúži na konečnú spotrebu, napr. obuv, telefón, chlieb a podobne.,
• polovýrobok – ide o statky, ktoré slúžia na ďalšiu výrobu, výrobný podnik ich nakupuje vo forme materiálu,
• nepodarok – každý výrobok má spĺňať určité predpísané znaky, parametre /napr. rozmer, farba, objem a iné/. Ak tieto parametre nezodpovedajú požiadavkám, potom hovoríme o nepodarku.
• inovácia – nový výrobok, ktorý uspokojuje nové požiadavky.

Každý výrobok uspokojuje ľudské potreby prostredníctvom svojich funkcií:

• základná funkcia – ide o úžitok, ktorý výrobok jeho používaním či spotrebovaním prináša.
• doplnkové funkcie – sú to značka, kvalita, dizajn a obal.
• rozširujúce funkcie – tu patrí poradenstvo, servis a špeciálne služby.

Všetky výrobné podniky sú zamerané na výrobu určitých druhov výrobkov, majú svoj výrobný program.

Výrobným programom rozumieme súhrn všetkých výrobkov, ktoré podnik vyrába. Výrobný program sa tiež označuje ako výrobný profil alebo výrobné portfólio.

Predtým, ako sa podnik rozhodne pre výrobné zameranie, je potrebné, aby vykonal prieskum trhu. Prieskumom trhu zisťuje, aký výrobný program by bol preň vhodný. Zisťuje informácie o konkurencii, zákazníkoch, výrobkoch a iných faktoroch.

Kým rozhodovanie o výrobnom programe vychádza zo všeobecnej analýzy trhu, rozhodovanie o pláne výroby vychádza z konkrétnej analýzy trhu v reálnom čase.

Plánom výroby rozumieme konkretizáciu výrobného programu v danom čase a objeme.

Plán výroby určuje, čo bude podnik v danom čase vyrábať a v akom objeme. Plán výroby sa zostavuje na rok, mesiac, týždeň či deň. Objem výroby môže byť vyjadrený v naturálnych jednotkách /kilogramy, kusy, litre.../ alebo v peňažných jednotkách /napr. v eurách, dolároch .../.

Aby podnik mohol realizovať svoj plán výroby musí disponovať určitou výrobnou kapacitou.

Výrobná kapacita je maximálna výrobná schopnosť podniku za určité obdobie.

Výrobnú kapacitu podniku určuje technický potenciál /stroje, strojové zariadenia/ a pracovný potenciál /pracovná sila vyjadrená ľudskou prácou/.

Pri výpočte výrobnej kapacity podniku sa vychádza z výrobnej kapacity jedného stroja. Každý stroj má svoju výkonovú normu. Výkonovou normou stroja rozumieme množstvo vyrobených výrobkov za určité obdobie pri jeho optimálnom využití.

Výrobnú kapacitu podniku môžeme vypočítať na základe výkonovej normy stroja a využiteľného časového fondu.

Využiteľný časový fond je obdobie, počas ktorého sa bude stroj reálne používať.

Výrobná kapacita = využiteľný časový fond x norma množstva