Daňová sústava
Daňová sústava – je súhrn daní, ktoré je možné na území daného štátu vyberať.
Daň – povinná, zákonom stanovená, spravidla pravidelne sa opakujúca platba, ktorú musia fyzické a právnické osoby odvádzať v stanovenej výške a v stanovenom čase. Dane predstavujú najvyššiu príjmovú položku ŠR (takmer 90% príjmov ŠR tvoria dane)
Štátny rozpočet – je to centralizovaný fond v rukách štátu. Z účtovného hľadiska predstavuje bilanciu príjmov a výdavkov.
Príjmy ŠR zahŕňajú:
Daňové príjmy
Nedaňové príjmy (z vlastníctva majetku, clo, dary, úroky z úverov, kapitálové príjmy)
Príjmy zo splácania úverov, z predaja akcií
Výdavky zo ŠR zahŕňajú:
Dotácie podnikateľských subjektov
Verejná spotreba obyvateľstva (školstvo, kultúra)
Verejná spotreba štátu (obrana, bezpečnosť, súdy)
Transféry domácnostiam (nezamestnanecké dávky, dávky sociálnej starostlivosti)
Transféry obciam
Prvýkrát vzťah ŠR a dane popísal Artur Laffer. Známa je jeho krivka – Lafferova krivka:
Z Lafferovej krivky možno vyčítať:
Ak je miera zdanenia 0 %, príjmy do ŠR sú nulové
Ak je miera zdanenia 100 %, príjmy do ŠR sú tiež nulové (ľudia nemajú záujem pracovať, daňové úniky)
Štát sa preto má snažiť určiť takú mieru zdanenia (pre každú krajinu je iná), aby sa zabezpečili príjmy do ŠR (teda aby dane neboli prinízke), ale aby výška daní neodrádzala ľudí tieto dane platiť (nemali by byť privysoké).
Rozpočtový proces – všetky činnosti, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom. Zahŕňa:
Vypracovanie návrhu ŠR – predkladá ho ministerstvo financií, vypracúva ho na základe podkladov od jednotlivých rezortov, výsledkov predchádzajúceho obdobia a očakávaných výsledkov. Posudzuje ho vláda, schvaľuje parlament.
Plnenie a kontrola plnenia ŠR – plní a kontroluje sa podľa jednotlivých položiek.
Vypracovanie záverečného účtu ŠR - vypracúva ho ministerstvo financií a schvaľuje parlament.
ŠR môže byť:
vyrovnaný – príjmy sa rovnajú výdavkom
prebytkový – príjmy sú vyššie ako výdavky
schodkový – príjmy sú nižšie ako výdavky (aj u nás)
Zásady zdaňovania:
1) Zásada všeobecnosti zdaňovania – dane sú povinné platiť všetci okrem oslobodených
2) Zásada daňovej únosnosti – daň nemá byť príliš vysoká
3) Zásada dostatočnosti daňového výnosu – daň by mala byť schopná uhradiť výdavky ŠR
4) Zásada jednoduchosti a hospodárnosti – výpočet a odvod daní by mal byť jednoduchý a efektívny
5) Zásada určitosti zdanenia – každý subjekt má byť informovaný o daniach, ktoré je povinný platiť
Základné pojmy
Subjekt dane – fyzická alebo právnická osoba. Rozoznávame:
- daňovník – fyzická alebo právnická osoba, ktorá znáša daňové zaťaženie (napr. pri dani z nehnuteľnosti)
- platiteľ – je povinný daň vypočítať a odviesť správcovi dane. Daňové zaťaženie však neznáša (napr. pri DPH je platiteľom obchodná organizácia, ale daňové zaťaženie neznáša, ale ho presúva na kupujúceho, ktorý túto daň zaplatí v cene tovarov a služieb)
Niekedy je daňovník a platiteľ tá istá osoba.
Objekt (predmet) dane – všetko to, z čoho sa daň vyrubuje (príjem, majetok)
Základ dane – kvantitatívne vyjadrenie objektu dane v naturálnych alebo peňažných jednotkách
Sadzba dane – nástroj, prostredníctvom ktorého sa z daňového základu určuje výška dane. Môže byť určená:
1) pevnou sumou – napr. pri spotrebných daniach
2) pohyblivo (percentuálne) - pohyblivé sadzby môžu byť:
· progresívne – čím je vyšší základ dane, tým je vyššia sadzba dane
· degresívne – čím je vyšší základ dane, tým je nižšia sadzba dane
· proporcionálne – výška daňového základu nemá vplyv na výšku sadzby dane (používa sa u nás)
Správca dane – štátny orgán, ktorý daň vyberá:
· daňové úrady
· colné úrady (pri dovoze)
· mestské a obecné úrady (všetky miestne dane)
· daňový úrad Bratislava I. – ak ide o cudzincov, ktorý sa na našom území zdržiavajú s cieľom podnikania aspoň 183 dní v roku
Daňová povinnosť – výška dane, ktorú je povinný subjekt odviesť
Splatnosť dane – deň do ktorého musí byť daň zaplatená
Daňové priznanie – doklad, na ktorom sa vypočíta výška dane. Môže byť:
1) riadne – podané v zákonom stanovenej lehote
2) opravné – opravuje riadne, je ešte podané v zákonom stanovenej lehote. Na daňové priznanie podané predtým sa neprihliada.
3) dodatočné – podané po zákonom stanovenej lehote. (je spojené s postihom – pokuta, penále)
Preddavok na daň – platba, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, keď ešte nevieme celkovú výšku dane.
Daňový preplatok – suma zaplatená navyše.
Daňový nedoplatok – suma, o ktorú subjekt dane zaplatil menej.
Členenie daní:
1) Podľa objektu zdanenia – to z čoho sa daň vyrubuje
a) dane z príjmov
b) dane z majetku
c) dane zo spotreby
- univerzálne dane (DPH)
-selektívne dane (spotrebné)
2) Podľa subjektu - kto daň platí
a) dane platené fyzickými osobami
b) dane platené právnickými osobami
3) Podľa dopadu na daňové subjekty:
a) priame
b) nepriame
Priame dane – vyrubujú sa priamo z príjmu alebo majetku fyzickej alebo právnickej osoby, pričom tieto osoby znášajú aj daňové zaťaženie (vždy je známy aj konkrétny daňovník).
Nepriame dane – sú také dane, ktorých konečný dopad sa presúva z výrobcu na spotrebiteľa, ktorý ich zaplatí v cene nakupovaných tovarov a služieb
Daňová sústava SR obsahuje tieto druhy daní:
I. Priame dane
1) daň z príjmov: daň z príjmu FO, daň z príjmu PO
2) miestne dane /ukladá ich obec alebo mesto/
- daň z nehnuteľností
· daň z pozemkov
· daň zo stavieb
· daň z bytov a nebytových priestorov
- daň za psa
- daň za užívanie verejného priestranstva
- daň za ubytovanie
- daň za predajné automaty
- daň za nevýherné hracie prístroje
- daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta
- daň za jadrové zariadenia
- daň z motorových vozidiel /ukladá ju vyšší územný celok/
II. Nepriame dane
1) Daň z pridanej hodnoty (DPH)
2) Spotrebné dane
daň z piva, daň z vína, daň z liehu, daň z tabakových výrobkov, daň z minerálneho oleja