Finančné riadenie podniku

Podstata a úlohy
Vznik podniku, jeho fungovanie a zánik sú spojené s pohybom peňažných prostriedkov, podnikového kapitálu a finančných zdrojov.

Peňažné prostriedky – časť aktív (majetku) podniku vo forme:
- hotovosti (pokladnica),
- krátkodobých peňažných vkladov v bankách,
- krátkodobé cenné papiere (štátne pokladničné poukážky, depozitné certifikáty)
- rôzne druhy cenín, poukážok na tovar
(krátkodobý finančný majetok)

Podnikový kapitál – súhrn všetkých peňazí vložených do celkového majetku podniku vlastníkmi a veriteľmi

- dlhodobý hmotný majetok
- dlhodobý nehmotný majetok
- finančný majetok
- zásoby

(DHM, DNM,DFM a zásoby viažu podstatnú časť podnikového kapitálu)
- peňažné prostriedky (na strane aktív)

Finančné zdroje – podnik z nich získava peňažné prostriedky v pohotovej forme, alebo viazané ako kapitál.

Peniaze ≠ financie – financie = vzťahy, peniaze = nositelia vzťahov

Podnikové financie – zobrazujú pohyb peňazí, kapitálu a finančných zdrojov, pri ktorom sa podnik dostáva do rôznych kvantitatívnych a kvalitatívnych peňažných vzťahov s inými podnikmi, zamestnancami, inštitúciami finančného trhu a štátu.

Finančné riadenie podniku –  aktívna činnosť finančníkov, finančných manažérov, zahŕňajúca:

- získavanie potrebného objemu peňažných prostriedkov a kapitálu z finančných rôznych zdrojov
- alokácia peňažných zdrojov a kapitálu do rôznych zložiek aktív (investovanie)
- rozdelenie zisku v súlade s formulovanými cieľmi finančného plánu

Obsahom práce finančného manažéra sú teda:

- investičné rozhodnutia – koľko a do akých aktív bude podnik investovať, s akou výnosnosťou (alokácia)
- finančné rozhodnutia – kde, za akých podmienok a za akú cenu podnik získa peňažné prostriedky a kapitál (financovanie)
- finančná analýza
- finančné plánovanie

Jednou s úloh finančného manažéra sú i investičné rozhodnutia.

Investície – z finančného hľadiska sa pod investíciami rozumie suma kapitálových výdavkov vynaložených na získanie konkrétneho aktíva. Zmyslom je teda vynaložiť určitý výdavok s cieľom získať v budúcnosti zisk.

Členenie investícií:

1.)  Podľa toho, do akej časti aktív investujeme:

  vecné – výsledkom je hmotný investičný majetok (pozemky, stroje, zásoby...)
  nehmotné – nákup licencií, patentov, know-how, tvoria DNM
  finančné– nákup rôznych cenných papierov

2.) Z hľadiska obratu majetku podniku a viazanosti kapitálu:

  investície do stálych aktív (pozemky, budovy, stroje a zariadenia, finančné investície)
  investície do obežných aktív (zásob, pohľadávok a krátkodobého finančného majetku)

3.) Z hľadiska času:

  dlhodobé
  krátkodobé

Dlhodobé vecné investície – rozhodnutie o dlhodobom vecnom investovaní a o forme získania finančných zdrojov, kapitálu na jeho realizáciu patrí medzi najvážnejšie podnikové rozhodnutia. Je významné z hľadiska podniku i pre celú ekonomiku, určujú jej rast alebo stagnáciu.

Investičné rozhodnutie – výber investície z viacerých variantov riešenia rovnakého cieľa vecnej investície. Robí sa na základe vyhodnotenia investičného projektu (projektu rozvoja podniku – obsahuje najvýznamnejšie ekonomické charakteristiky investície).

Základné ekonomické charakteristiky pre posúdenie a výber najvhodnejšieho variantu sú:

- kapitálové výdavky – majú dlhodobú návratnosť (obvykle viac ako rok)

· výdavky na obstaranie stálych aktív
· výdavky spojené so zvýšenou potrebou obežných aktív (zásob, surovín, materiálu)

- peňažné príjmy z projektu (cash-flow) – určujú sa za jednotlivé roky životnosti investície, na ich výšku vplýva mnoho faktorov a ich odhad je náročný. Ich obsahom je ročný zisk po zdanení zvýšený o odpisy – tie sú súčasťou nákladov, znižujú vykázaný zisk, ale nie sú reálnym výdavkom, preto sa musia k ročnému zisku pripočítať.
- životnosť projektu – je to obdobie, počas ktorého sa projekt v podniku používa.

Hodnotenie ekonomickej efektívnosti investičných projektov

Najčastejšie metódy hodnotenia sú čistá súčasná hodnota a doba návratnosti. Obe zohľadňujú tzv. princíp časovej hodnoty peňazí. Pre podnik sú dôležité nie len peňažné sumy, ale i to, kedy sa do podniku dostanú. Peniaze ktoré máme dnes sú cennejšie ako tie, ktoré budeme mať o mesiac. Môžeme s nimi ľubovoľne nakladať už dnes (investovať, spotrebovať). Okrem toho proces inflácie peniaze znehodnocuje.
 
- Čistá súčasná hodnota – rozdiel medzi súčasnou (diskontovanou = odúročenou) hodnotou peňažných príjmov (cash-flow) z projektu a kapitálovými výdavkami.

Diskontovanie – výpočet (prevod) budúcich príjmov na ich súčasnú hodnotu.
Súčasná hodnota =  je odúročiteľ
 
i – úroková miera (diskont) – ako diskont môžeme použiť priemerné náklady podnikového kapitálu, cenu kapitálu na finančnom trhu...
 
n – počet rokov životnosti projektu
 
Akceptovateľné (prijateľné) sú všetky investičné projekty, ktoré majú kladnú čistú súčasnú hodnotu.

- Doba návratnosti – doba, za ktorú sa zaplatia začiatočné kapitálové výdavky z peňažných príjmov podniku, t.j. obdobie, za ktoré sa budú kapitálové výdavky rovnať kumulovanému súčtu peňažných príjmov.

Finančné zdroje podniku
 
Finančné zdroje podľa účelu:

- f.z. ako kapitál – investovanie do nových budov, strojov, zariadení, slúžia na rozširovanie, resp. modernizáciu výrobnej kapacity podniku.
- f.z. ako peniaze – zabezpečenie krátkodobých potrieb – platobnej schopnosti a likvidity

 
Finančné zdroje podľa vlastníctva:

- vlastné:

- vklad majiteľa
- zdroje získané z podnikateľskej činnosti
- zisk
- odpisy
- zdroje z nepeňažných zložiek majetku podniku (predaj nepotrebných strojov, zásob a pod.)
- nenávratné dotácie

- cudzie:

- úvery
- pôžičky
- záväzky
 
Finančné zdroje podľa doby splatnosti:
- krátkodobé: doba splatnosti do 1 roka
- stredno a dlhodobé: doba splatnosti vyššia ako 1 rok
- trvalé: vlastné zdroje

Finančné zdroje podľa zdroja plynutia (spôsobu získavania):

- interné finančné zdroje – podnik ich získava z vlastnej podnikateľskej činnosti:

- zisk
- odpisy
- ostatné interné finančné zdroje
- externé finančné zdroje – zdroje získané mimo podnikateľskej činnosti:
- vklady vlastníkov
- krátkodobé úvery
- dotácie
- osobitné formy financovania (faktoring, forfaiting, leasing)
 
Interné finančné zdroje
 
Samofinancovanie – financovanie podniku pomocou interných zdrojov.
Rozlišujeme samofinancovanie:

- v užšom zmysle slova: len zisk po úhrade daní, dividend, tantiem (dividenda – podiel majiteľa účastín na zisku účastinného podniku – prídel akcionárom, tantiema – podiel na zisku účastinnej spoločnosti, ktorý sa priznáva členom predstavenstva a dozornej rady)
- v širšom zmysle slova – zisk + odpisy dlhodobého majetku (granty z EÚ – sleduje sa celková zadlženosť podniku – podiel cudzieho kapitálu)

Zisk:
- najdôležitejší interný finančný zdroj
- rozsah financovania zo zisku závisí najmä od platných legislatívnych úprav rozdeľovania zisku

V podnikoch jednotlivca a osobných spoločnostiach sa nepovažuje problematika rozdelenia zisku na samofinancovanie a na podiel pre majiteľov kapitálu za zložitú.
 
V kapitálových spoločnostiach môžu vznikať protichodné záujmy medzi akcionármi a veriteľmi.
 
Jedna z možností rozdelenia zisku v kapitálovej spoločnosti:

- prídely fondom:
- zákonný rezervný fond
- sociálny fond
- zvláštny rezervný fond

- ostatné použitie zisku:
- dividendy
- tantiémy

- nerozdelený zisk

Odpisy
- odpisy DHM a DNM sú peňažným vyjadrením opotrebovaného dlhodobého majetku,
- nie sú účelovo viazané, podnik ich môže používať na rôzne účely.
 
Ostatné interné finančné zdroje
- zdroje z predaja nepotrebného majetku podniku
- rezervné fondy (ak nie sú potrebné na účel pre ktorý boli tvorené a právna úprava ich čerpanie neobmedzuje).

Externé finančné zdroje
• rozmanitejšie ako interné, sú výsledkom rozvoja finančného trhu, najmä peňažného a kapitálového.
 
Vklady vlastníkov – základný finančný zdroj, podnik ho získava pri svojom vzniku. Počas podnikania môže vzniknúť potreba ďalších vkladov vlastníkov.
 
Forma vkladu vlastníka – závisí od právnej formy podniku.

- individuálne podnikanie – podnik jednotlivca – rozsah základného kapitálu závisia od jeho finančných možností.
- malé a stredné podniky – podnikajú vo forme obchodných spoločností (verejná obchodná spol., s.r.o., komanditná spoločnosť). Pri založení spoločnosti finančné zdroje – kapitál – tvoria vklady spoločníkov na základe uzatvorenej zmluvy o forme a výške vkladu
- akciové spoločnosti – základný kapitál tvoria akcie – cenné papiere, ktoré vyjadrujú vlastnícky podiel majiteľa na majetku a.s.

Akcie podľa rozsahu práv a povinností spojených s ich vlastníctvom:
· kmeňové – majiteľ má právo spolurozhodovať o riadení spoločnosti (zúčastniť sa na hlasovaní na valnom zhromaždení), má právo na určitú časť zisku (dividendy), na majetkový zostatok pri likvidácii a.s. a na prednostný nákup akcií pri ďalšom emitovaní

Výhody (v porovnaní s úverom, alebo obligáciami): nie je stanovený dátum splatnosti, nevyžadujú stále platby „úrokov“, ak nie sú vytvorené zdroje, netreba vyplácať dividendy
Nevýhody: vyššie náklady pri emitovaní
· prioritné – prednostný nárok na výplatu dividend pred kmeňovými akciami, výška dividendy stanovená bez ohľadu na zisk, majitelia nemajú hlasovacie právo.

Nevýhoda – sú drahšie ako obligácie
 
Emisné ážio – rozdiel medzi nominálnou a trhovou cenou akcie, je súčasťou vlastného imania spoločnosti.
 
Úvery – návratné peňažné vzťahy, veriteľ pri nich poskytuje konkrétne hodnoty na dočasné použitie dlžníkovi. Vznik vzťahu má charakter zmluvy.
Úvery podľa doby splatnosti:
· dlhodobé
· strednodobé
· krátkodobé
 
Obligácie – cenné papiere vyjadrujúce záväzok dlžníka voči majiteľovi. Emitent získava zdroje financovania predajom obligácií na kapitálovom trhu (zväčša za nominálnu hodnotu). Cieľom je získať úrokový výnos z dlhodobého uloženia kapitálu.
Rozdiel medzi akciami a obligáciami – obligácie:

- sú za určitú dobu splatné,
- majú vopred určený výnos,
- nedávajú právo podieľať sa na rozhodovaní podniku.

Výhoda oproti termínovej pôžičke – termínová pôžička sa spláca postupne v priebehu celého obdobia trvania dlhu pravidelnými splátkami, pri obligácia sa platí do termínu splatnosti iba úrok – vytvára časový priestor na tvorbu finančných zdrojov z projektu na splatenie obligácií.
 
Finančné úvery – poskytujú a prijímajú sa v peňažnej forme na základe úverovej zmluvy medzi veriteľom (banky, poisťovne, investičné fondy...) a dlžníkom (podnikom).
 
Formy finančných úverov:
- termínové pôžičky – investičný úver (lebo sa s ním najčastejšie financuje rozvoj podniku) – lehota splatnosti 1 až 15 rokov, poskytujú sa na základe zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom, splácanie pravidelnými splátkami počas celého obdobia (štvrťročne, polročne, ročne), úroková miera pevná, alebo pohyblivá (pri dlhšej dobe splatnosti) – podľa dohodnutých pravidiel sa prispôsobuje vývoju úrokových mier na kapitálovom trhu, zabezpečené nehnuteľnosťou (dlhodobé) alebo strojmi a zariadeniami (strednodobé), podmienkou poskytnutia  sú pozitívne výsledky finančnej analýzy súčasného stavu a budúceho vývoja.
- pôžičky poskytnuté formou hypotekárnych zálohových listov – dlhodobý úver s lehotou splatnosti min. 5 rokov – na nákup, výstavbu a rekonštrukciu nehnuteľností (stavebné pôžičky) – úver je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Financuje sa predajom hypotekárnych zálohových listov. Banka je veriteľom vo vzťahu k podniku (ktorému poskytla úver) a dlžníkom vo vzťahu k majiteľom hypotekárnych zálohových listov.
- pôžičky v rámci revolvingového systému – banka na žiadosť podniku počas dohodnutej doby vyčerpaný a potom splatený úver do dohodnutej výšky dopĺňa. Banka požaduje vyšší úrok a poplatok za dopĺňanie úveru. Úverové zmluvy sa uzatvárajú na obdobie dlhšie ako jeden rok i keď ide o krátkodobý obnovujúci sa úver.
 
Dodávateľské úvery – poskytujú dodávatelia odberateľom (zvyšuje predaj výrobkov, možno ľahšie získať výrobok ale za vyššiu cenu).
 
Krátkodobé úvery – kratšie ako 1 rok:

- obchodný úver – poskytuje dodávateľ odberateľovi – odberateľ zaplatí po uplynutí dohodnutej lehoty,
- stále a nestále pasíva – „spontánne“ vznikajúce úverové zdroje – záväzky voči zamestnancom (v dôsledku časového nesúladu medzi vykonaním živej práce a výplatou miezd, zamestnanci sú veriteľmi podniku), záväzky voči štátnemu rozpočtu a miestnym rozpočtom (medzi tvorbou daní a ich odvodom do štátneho rozpočtu je určité časové obdobie),
- preddavky od odberateľov – hlavne v podnikoch, kde výroba finálnych výrobkov vyžaduje veľmi dlhú dobu výroby (lode, investičné celky, energetické zariadenia, jednoúčelové stroje, bytová výstavba...), dodávateľ získa bezúročný finančný zdroj a zníži riziko, že odberateľ výrobok neodoberie.
- bankové úvery – kontokorentný, eskontný, lombardný, krátkodobá účelová pôžička.

Dotácie – nenávratný zdroj financovania. Štát alebo iný územný celok tak podporuje realizáciu spoločensky prospešných cieľov.
 
Podpora:
- realizácie ekologických projektov,
- realizácie zámerov štátnej štrukturálnej politiky,
- projektov so sociálnym zámerom (sociálna bytová výstavba, pracovné miesta pre telesne postihnutých),
- ekonomických aktivít v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou,
- podpora exportu,
- rozvoja malých a stredných podnikov.
 
Dotácie sa poskytujú zo štátneho rozpočtu, rozpočtu samosprávnych celkov, účelových fondov a pod.
 
Osobitné formy financovania
 
- faktoring a forfaiting – odkúpenie pohľadávok podniku bankou alebo špecializovanou spoločnosťou. Faktoring – odkúpenie krátkodobých pohľadávok, forfaiting – stredno a dlhodobých. Faktor, alebo forfaitér si pri odkúpení zráža úrok za dobu od nákupu pohľadávky do doby splatnosti, náklady na evidenciu, správu, inkaso a vymáhanie odkúpenej pohľadávky, rizikovú províziu (za prevzaté riziko neuhradenia pohľadávky).
- leasing:

•  operačný – pri prenájme strojov a zariadení ktoré podnik potrebuje len dočasne,
•  priamy vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom,
•  prenajímateľ zabezpečuje poistenie, servis, bežné opravy
•  po ukončení prenajímateľ odoberie predmet a prenajíma ho ďalej,
•  lízingové platby sú pre nájomcu nákladom,
•  prenajímaný predmet môže nájomca odkúpiť,
•  môže byť vypovedateľný, alebo na určitú dobu.
•  finančný leasing – má dlhodobý charakter – charakteristické znaky zmluvy:
•  uskutočňuje sa nepriamo (výrobca – prenajímateľ – nájomca),
•  predmetom lízing sú hnuteľné i nehnuteľné veci,
•  zmluvu nemožno počas dohodnutej doby zrušiť,
•  nájomca zabezpečuje opravy a údržbu zariadenia,
•  nájomca platí poistenie,

Výhody lízingu:
-  prostriedky aj bez dostatočného vlastného kapitálu,
-  možnosť využiť vlastný kapitál na iné účely,
-  rozširuje investičné možnosti,
-  rozširenie možnosti odbytu pre výrobcov i prenajímateľov,
 
Nevýhody:
-  drahý,
-  založenie a prevádzkovanie lízingovej spoločnosti je kapitálovo náročné.
 
Pohyb peňazí
Pohyb peňazí sa uskutočňuje prostredníctvom 2 peňažných tokov:

- peňažnými príjmami – toky peňazí, ktoré smerujú do podniku
- peňažnými výdavkami – toky peňazí, ktoré smerujú z podniku

Subjekty peňažných tokov:
- štátny rozpočet a rozpočty obcí,
- banky a ostatní veritelia,
- nadácie,
- vlastníci,
- zamestnávatelia,
- dodávatelia,
- zákazníci.
 
Štátny rozpočet a rozpočty obcí – príjemcovia platenia daní a poplatkov podniku. Podniky im platia najmä:

- DPH,
- spotrebné dane,

• miestne dane
  - dane z príjmu fyzických osôb,
  - dane z príjmu právnických osôb.
  
   
  Platobný kalendár – zostavený prehľad splatných krátkodobých záväzkov a likvidných aktív (najčastejšie peňažných prostriedkov) podľa jednotlivých kalendárnych dní. Jeho úloha – plánovite a termínovo zabezpečiť jednotlivé príjmy na úhradu peňažných výdavkov.
  Podnik získa prehľad o časovom rozložení splatných krátkodobých záväzkov a príjmov tak, aby bol podnik platobne schopný.

-Cash flow – peňažné toky podniku, ktorých obsah tvoria všetky peňažné príjmy a všetky peňažné výdavky za určité časové obdobie – brutto cash flow.

-Netto cash flow – rozdiel medzi peňažnými príjmami a peňažnými výdavkami za   určité obdobie. Jeho súčasťou nie sú jednorazové príjmy (predaj majetku) ani jednorazové výdavky (spojené s investovaním).
 
Netto cash flow obsahuje:

- zisk po zdanení,
- odpisy,
- položky časového rozlíšenia.